Ako chce vláda (ne)pomôcť pôdohospodárstvu na Slovensku?

Autor: Richard Takáč | 2.5.2020 o 18:35 | (upravené 2.5.2020 o 20:11) Karma článku: 1,54 | Prečítané:  563x

Keďže som členom Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v NR SR, tak som tento týždeň v parlamente vystúpil v rozprave. Venoval som sa práve problematike pôdohospodárstva a programovému vyhláseniu súčasnej vlády SR.

Vláda chce zvyšovať vlastnú potravinovú bezpečnosť a využiť na to vlastný prírodný potenciál. Myslím si, že všetci naprieč politickým spektrom, bez rozdielu straníckeho trička, so zvyšovaním potravinovej sebestačnosti súhlasíme. Potravinová sebestačnosť je veľmi dôležitá a podstatná a zisťujeme to aj v tomto období pandémie. 

Akým spôsobom chce vláda využiť tento prírodný potenciál vo vzťahu k produkcii potravín, lebo táto myšlienka sa vôbec nerozvíja. Programové vyhlásenie totiž nedefinuje to, čo si vláda predstavuje pod potravinovou sebestačnosťou, ako to chce dosiahnuť, akým spôsobom, koľko percent a kde chceme byť za štyri roky. 

Vláda chce prijať legislatívu a zosúladiť ju s legislatívou Európskej únie. V čom ju treba zosúladiť s právom Európskej únie? Pýtam sa, či to znamená, že naše zákony nie sú v súlade s právom Európskej únie?

Vláda chce zastropovať priame platby a presúvať výrazné finančné zdroje z prvého piliera do druhého piliera. Pozrime sa na okolité štáty. Napríklad Česko, Nemecko sú proti zastropovaniu priamych platieb. Pýtam sa, či bude vláda rešpektovať rozhodnutie Európskej únie vo veci zastropovania priamych platieb? Tieto všetky nezodpovedané otázky potencionálne ovplyvňujú existujúce funkčné subjekty a hlavne zamestnanosť a následne samozrejme aj konkurencieschopnosť. Treba si uvedomiť, že z druhého piliera nejdú financie len pre poľnohospodárov, ale idú aj inde. Vláda chce vyrovnať platby s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a následne má zámer presúvať predmetné financie do druhého piliera. Chcem sa spýtať, keď má vláda záujem stropovať dotácie, registroval som rôzne maximálne sumy stropovania na podnik vo výške napríklad 100 tisíc eur. Zvažuje teda vláda následne, keď zastropuje tieto priame platby preplácať aj mzdy zamestnancov v jednotlivých poľnohospodárskych subjektoch? 

Vláda chce prepracovať doterajšiu právnu úpravu vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde. Čo konkrétne chce vláda meniť? Má dôjsť k nejakému obmedzeniu, v akom zmysle? Ako sa má posilniť postavenie vlastníka voči užívateľovi? Má to znamenať nejaké liberalizovanie režimu prenajímania poľnohospodárskych pozemkov? Vláda chce zabrániť predaju pôdy na špekulatívne účely a aby vplyv na hospodárenie na pôde ostal v rukách Slovákov. S týmto sa plne stotožňujem. Toto bol jeden zo zámerov predchádzajúcich dvoch vlád a som rád, že si ho osvojuje aj súčasná vláda. V minulosti, keď sa prijímal zákon o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, tak ani pán Matovič, ani pán Mičovský za to nehlasovali a vtedajší opoziční poslanci to napadli ešte aj na Ústavnom súde. Preto si kladiem otázku do akej miery dnešná vláda tento zámer myslí vážne. 

Vláda chce za toto volebné obdobie ukončiť reštitučné konania. Pýtam sa, ako to chce vláda spraviť, urýchliť? Chce prijať nejakú novú legislatívu, zasiahnuť do práv reštituentov? Veď ešte po okresoch na správnych orgánoch nie sú tieto konania dokončené a stále prebiehajú. 

Vláda chce výrazne podporiť malých, mladých, rodinných a začínajúcich poľnohospodárov. Áno, treba podporovať rodinných farmárov, mladých farmárov, ale nie na úkor aktívnych a produkujúcich poľnohospodárov. Treba si uvedomiť, že u nás je historicky daná iná forma hospodárenia. Iba pri malých a začínajúcich poľnohospodároch nikdy nezvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska. Zákon ani nedefinuje malého, začínajúceho poľnohospodára. Aj v tomto prípade a myslím si, že aj v mnohých ďalších by pomohol zákon o poľnohospodárstve, ktorý by zadefinoval množstvo vecí, na ktoré pri tomto Programovom vyhlásení vlády nepoznáme odpovede. 

Vláda v územiach s najvyšším stupňom ochrany nariadi úplný bezzásahový režim. Nejde o rúbanie ani ťažbu, ale aspoň odstraňovanie padnutých a napadnutých stromov napríklad lykožrútom. Vláda viackrát píše vo svojom vyhlásení o hmotnej zodpovednosti. Pýtam sa, keď v týchto lokalitách sa nebude vykonávať ani zdravo-hygienická funkcia a necháme les len tak, aby sa sám vysporiadal so všetkým, kto zoberie osobnú zodpovednosť za to, že tieto plochy úplne vyschnú?

Vláda vo veľa opatreniach v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva definuje rôzne opatrenia, ktoré predstavujú veľké zvýšenie nákladov na verejné financie, čo sú desiatky až stovky miliónov eur. Akou formou a kde chcú nájsť financie na to, aby dokázali tieto opatrenia zaviesť do praxe? V programovom vyhlásení vlády je veľmi veľa otáznikov, neistých a nekonkrétnych opatrení, ktoré nevieme definovať. Veľa fráz a sľubov a to nehovorím o veľkom zvyšovaní nákladov, a nápor na verejné financie. 

Richard Takáč
(autor je poslancom NR SR za stranu SMER-SD)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?